Obec Sádočné
Počet obyvateľov: 162
Starosta obce: Ivan Sádecký
Telefón: 042 439 43 97
Fax: 032 439 43 97
Mobil: 0918 540 680
E-mail: obec@sadocne.sk
WEB: www.sadocne.sk
Obec sa spomína r. 1339, no je známe už skoršie osídlenie rodom Sádecký. Bolo to v r. 1268. V tom roku prvý krát vstúpili na územie dnešnej obce Sádočné zakladatelia rodu Sádecký. Boli to kňaz a rytier kráľa Belu IV Sadoč so svojim bratom Blažejom . Bolo to v čase ako sa urovnával spor medzi domanižským farárom Godeslavom a Blažejom , ktorý zabil jeho brata Vinceslava v Dúlove. V heraldicko – genealogickom ústredí v Budapešti je rod Sádecký vedený ako šľachtický rod od r. 1268
Charakteriskickým rysom osídlenia našej obce je obdobie púchovskej kultúry. Archeologický výskum ukázal o obývaní tohto územia na rozhraní pred a po Kristovi. Ktoré je to presné obdobie je ťažko dokázateľné. Nachádza sa na okraji chotára dnešnej obce na území zvané Močiar. Dá sa to snáď len prirovnať k nálezom na inom konci chotára na rozhraní s domanižským chotárom v mieste Jelchová. Toto obdobie je zo zlomu letopočtu a vyznačovalo sa najmä rímsku pôsobnosťou a je prejavom zmiešanie niekoľkých kultúr.
Podľa starej dochovanej ústnej legendy – alebo tvrdenia sa nachádzalo hradisko na okraji chotára zvanom Vystrkov. Toto hradisko bolo na miernom svahu nad Dukátovou cestou. V súčasnej dobe je ťažko identifikovať kde sa nachádzalo, no je dokázané, že tam bolo. Podľa prameňa Domaniža 730, kniha ktorá popisuje históriu obce Domaniža, to bolo v priestore Jelchová a dalo sa tam dostať cestou v súčasnosti na horný koniec Domaniža až do lokality Mažiar a Súkenská. Z obce Sádočné je cesta na hornom konci asi v polovici cesty medzi Sádočným a Čelkovou Lehotou v odbočke na Žatkovú a smerom stále po ceste úvalinou priamo na Vystrkov a ďalej k úbočiu lesnej cesty z Domaniže do Ďurďového. Avšak podľa knihy Dejiny Slovenska od Dušana Kováčika je to miesto uvádzane v chotári obce Ďurďové. V skutočnosti je to niekde, alebo v blízkosti na bode stretnutia štyroch chotárov obci. Domaniža, Sádočné, Čelková Lehota a Ďurďové.
Na spresnenie z ktorého obdobia sú hradiská je nutné získať podklady z vykopávok archeologického náleziska Močiar. Potom sa podľa tvarov jednotlivých kusov dá povedať z ktorého obdobia a rokov sú.
Nie sú dostupné žiadne dokumenty, ktoré by poukazovali práve na osídlenie v domanižskej kotline a tým aj na miesta kde je obec Sádočné a dve susedné obce. Vykopávky a náleziská črepov aj iných vecí dávnych obyvateľov tejto kotliny nám dávajú len stručný a málo dokazujúci život v kotline.
Obec Sádočné mala tieto počty obyvateľov a názvy v minulosti. R. 1339 obec mala názov Saddexna, 1359 Sadasna, 1479 Zadechne, 1495 Sadeczna, 1598 Zadeczne, 1773 Sadecžne, 1946 Sádečné, maďarský Szádecsne, 1970 – Sádočné. Obec mala v r. 1598 -7 domov, 1784 -24 domov, 31 rodín a 185 obyvateľov, boli to zemania z rodu Sádecký a ich príbuzenstvo. 1828 mala 16 domov a 249 obyvateľov. R. 1598 mala obec – 112 obyvateľov, 1728 –111 dospelých a 53 detí, 1784 –185, 1798 – 150, 1828 – 249, 1869 – 189, , 1880-188, 1890 -187, 1900 -228, 1910 -207, 1921 -205, 1930 -161, 1940 -205, 1948 -192, 1961 -237, 1970 -256. 2001 – 189, 2006 – 164. Preto sa dá hovoriť, že obec Sádočné je skôr menšia ako iné okolité obce. Na doplnenie r. 1940 mala obec 42 domov, 205 obyvateľov a žiadneho žida v obci na deportáciu do koncentračného tábora. No v Domaniži je uvádzaných 5 židov na deportáciu, ak však majiteľ pohostínstva v Sádočnom žid Pories býval v Domaniži bol zaradený na deportáciu, všetko podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v r. 1942.
Obec Sádočné nikdy nebola majetkom bystrického panstva, bola to obec majetkom šľachticov rodu Sádecký a ich poddaných a nájomníkov.
