Obec Nimnica

Rozloha: 780 ha

Počet obyvateľov: 705

Starosta obce: Ladislav Ďureček

Telefón: 042 4632 937
Mobil: 0911 315 157
E-mail: obec.nimnica@dcnet.sk

Obec Nimnica patrí k malým obciam. Z administratívneho hľadiska patrí do územia Trenčianskeho samosprávneho kraja, okresu Púchov. Z geografického hľadiska leží obec Nimnica v členitej doline stredného toku pravého brehu Váhu v severnej časti Ilavskej kotliny (Považské podolie). Katastrálne územie obce má výmeru asi 780 ha. V obci žije 701 obyvateľov (údaj z r. 2014). Stred obce leží vo výške 269 m.n.m. na 49° 08 ́ 25“ severnej zemepisnej šírky a
18°21 ́20“ východnej zemepisnej dĺžky. Najvyššia poloha v obci je 539 m.n.m, najnižšia poloha v obci je 265 m.n.m.
Súčasná obec pozostáva z týchto častí: Kúpele Nimnica, Dolný Salaš, Horný Salaš, Dolný Polík, Horný Polík, Ústredie obce.
Hoc nepriame materiály o sídlach na území dnešnej obce Nimnica sú staršieho dáta, najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Nimnica pochádza z roku 1408. Nachádza sa v listine Nitrianskej kapituly, ktorá ju vydala ako hodnoverné miesto v Uhorsku 11. júla 1408. (hodnoverné miesta zastupovali činnosť verejných notárov).
V latinskom znení tejto listiny je vyslovene napísané, že Nywnice ako bola vtedy Nimnica označovaná je „villa“, čo je podľa súčasných poznatkov označenie pre urbanizačne a organizačne sformovanú obec, ktorá má aj svoju obecnú správu. Na území obce sa nachádzalo sídlisko halštatské z doby laténskej a rímskej
s púchovskou kultúrou. Obec patriaca celé stáročia do Trenčianskej stolice (či župy) sa rozvíjala ako samostatná jednotka až do roku 1979 kedy bola v rámci integrácie pričlenená k mestu Púchov. V roku 1990 sa však opäť osamostatnila a funguje samostatne dodnes. Obec patrila k lednickému panstvu, čiastku pozemkov údajne vlastnila i zemianska rodina Prileskovcov. Obyvatelia obce sa živili ako poľnohospodári, ovocinári a chovatelia.
Podľa tzv. portálneho súpisu Trenčianskej stolice – Comitatus Trinchieniensis mala obec Niwnicza (Nimnica) v roku 1596 3 ½ (port) brán so 14 daňovníkmi, v roku 1602 mala 20 domov, v roku 1603 10 domov a jednu šľachtickú rodinu povinnú platiť dane.
Obec Nimnica mala v roku 1598 39 domov, v roku 1720 je
zaznamenaných 15 daňovníkov, v roku 1784 už 54 domov so 64 rodinami a celkovo 306 obyvateľov.
V roku 1828 mala obec 31 domov a 369 obyvateľov. Domy z prvej polovice 20. storočia sú s tradičným trojpriestorovým pôdorysom a so znakmi doznievajúcej secesie na fasádach. Obec je známa predovšetkým najmladšími kúpeľmi na Slovensku. Už v 18. storočí
spomína slané alkalické a uhličité pramene Henrich j. von Crontz, ktorý urobil ich prvú mineralogickú analýzu. Počas výkopov pri stavbe priehrady Nosice v roku 1952 sa tu objavil súčasný hlavný minerálny prameň. Preto sa tu v roku 1959 otvorili kúpele. Okrem minerálnych prameňov je okolie Nimnice bohaté aj na archeologické nálezy. Významným miestom vykopávok je Púchovská skala, kde bolo v rôznych vrstvách pôdy objavených množstvo cenných predmetov dokumentujúcich obdobie doby kamenej, bronzovej, železnej, rímskeho vplyvu a púchovskej kultúry. O množstvo vykopávok sa zaslúžil Emil Hoenning, ktorý sa prisťahoval do Púchova v roku 1888 a rozvíjal tu svoju záľubu v archeológii po
tom čo zistil, že roľník z blízkej obce ponúkal po okolí na predaj dva bronzové meče. Aj keď Hoenninga považovali za amatéra, Dr. J. Skutil – známy archeológ označil jeho nálezy za najcennejšie
z diluviálnych, paleolitických slovenských nálezov vôbec. Bližšie ich popísal po podrobnom vedeckom preskúmaní v knihe Paleolitikum Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V oblasti Malá Udiča sa v roku 1950 našli početné odštepy tvrdého kameňa súvisiace s osídlením tohto miesta ľuďmi s kultúrou kanelovanej keramiky z neskorej doby
kamenej. Stopy jednej z najstarších kultúr doby bronzovej a to kul
túry tzv. unětickej (Podľa hlavného náleziska tejto kultúry v obci Unětice pri Prahe), ktorá bola charakteristická tým, že pochovávala v skrčenej polohe na pravom boku, zanechali aj hroby na roliach pod vrchom Lachovec. V hroboch pod Lachovcom objavených v roku 1936 boli nájdené rôzne bronzové predmety: ihlica s pologuľatou hlavičkou, dve kľučkovité bronzové náušnice, dva bronzové krúžky z dvojitého špirálovite krúteného drôtu s bronzovými perličkami a rúrky z bronzového plechu. Kultúra lužických popolnicových polí bola podľa mienky niektorých bádateľov už kultúra slovanská, keďže tento ľud nebol len veľmi priebojný, čo často prejavil nielen v bojoch s ľudom stredodunajským, ale aj prenikaním svojej kultúry. Popolnicové
pole bolo objavené v okolí obce Nimnica pod vrchom Holiš v počiatkoch 20. storočia. Priamo v obci Nimnica sa našla jedna z dvoch bronzových rímskoprovinciálnych spôn s dvoma krídlami z 1. storočia. Spona pochádza z obdobia rímskeho vplyvu, doby charakteristickej budovaním rímskych opevnení a živým obchodovaním Slovenska s Rímskou ríšou po známej Jantárovej ceste spájajúcej Balkán s Baltským morom. Spona je dnes súčasťou expozície Slovenského národného múzea v Martine.
Z obdobia slovanského sa v okolí Nimnice v Nosiciach nachádza
staroslovanské pohrebisko na úpätí vrchu Hrebeň. Objavené bolo v roku 1950. Odkryté boli tri hroby obsahujúce črepy z ručne vyrobených nádob z hliny premiešanej sľudou a drobnými
kamienkami ako aj nádob vyrobených na hrnčiarskom kruhu s vytiahnutým hrdlom.